Slobodomurári
Slobodomurári na Slovensku       Prvá lóža na Slovensku, ktorá sa začala správať podľa nových rituálov vznikla vraj roku 1777. Je však dokázané, že na území Slovenska v 18. storočí bolo viac aktívnych slobodomurárskych lóží, ktoré prispievali k duchovnej obrode obyvateľstva, kladne pôsobili za panovania Márie Terézie a Jozefa II. Vypracovali Ratio Educationis, mali aj veľké zásluhy na vydaní Tolerančného patentu. Medzi bratmi boli vysokí šľachtickí hodnostári, kráľovskí úradníci, ale aj umelci, učitelia, evanjelickí kňazi, ako J. Kollár, J.N. Hummel, gróf Mikuláš Pálffy, J. Bencúr, Zhillag, atď . Za prvej republiky bolo Československo významným centrom európskeho slobodomurárstva. V Prahe sa pravidelne konali stretnutia bratov z celého sveta, pričom Bratislava bola strediskom rakúskych, nemeckých a maďarských bratov s účasťou slovenskej inteligencie. V tomto období bolo na Slovensku okolo 1300 slobodomurárov organizovaných v lóžiach nielen v Bratislave, Košiciach, v Nitre, ale veľa slobodomurárov bolo aj medzi inteligenciou na Spiši, v Žiline a ď alších mestách. Začiatkom roka 1990 vniesli prvé slobodomurárske svetlo do československých lóží sídliacich v Prahe bratia z Francúzska. Dnes tam už pracujú všetky slobodomurárske ríty. Medzi najvýznamnejšie osobnosti murárov patril Ján Amos Komenský (1592 – 1670). Počas svojho pobytu v Anglicku napísal dielo Via Lucis, ktoré slúžilo ako ústava slobodomurárov. Boli v nej obsiahnuté aj najvýznamnejšie slobodomurárske symboly ako napr. kladivko, uholník či kružidlo, ktoré zostali hlavnými znakmi dodnes. V knihe Komenský píše o spojení všetkých humanistických spolkov a o nutnosti odstrániť „Antikrista“ ako on nazýva pápeža a s ním aj celú katolícku cirkev. V knihe sa podujal na stavbu „Šalamúnovho chrámu“. Každý slovenský slobodomurár si i dnes pripomína slová svojho brata M.R.Štefánika: "... snáď nie je zbytočné úsilie moje, snáď prispel som a prispejem k stavbe velechrámu človečenstva a pokroku." |
